Prirodzené rodičovstvo a múdrosť pralesa

v kategórií: Články
prečítaní: 2457

Prirodzené rodičovstvo a múdrosť pralesa

Joseph Sheppherd, B.A., M.Phil. (Cantab)

Popis akéhokoľvek procesu prirodzeného rodičovstva v spoločnosti inej ako našej, si vyžaduje trochu pozadia. Nasledujúce rozprávanie sa odohráva v dedine Meyo-Ntem, v zoskupení asi 30 trstených, omietnutých chatrčí, ktorá sa nachádza v oblasti Ma´an- v husto zalesnenej časti Kamerunu. Vychodená cestička pretína dedinu a po oboch jej stranách stoja chatrče. Ľudia, ktorí tu žijú, sú z klanu Eba čo je jeden z asi 25 rodov kmeňa, ktorý sa nazýva Ntumu v preklade: deti palice na chodenie – kultúrny symbol stareckej múdrosti. Samotné ich meno, tak ako aj jemné nuansy ich jazyka Bantu majú viacero úrovní, a nesie v sebe hneď niekoľko významov. Zakaždým, keď sa spomenie ich meno, pripomenú si, že sú potomstvom múdrosti. Tu som býval so svojou manželkou a dcérou. Tu prebiehala moja antropologická štúdia jazyka a kultúry Ntumu, a v priebehu tohoto času som si tu aj cvičil a rozvíjal svoje rodičovské zručnosti. V dedine Meyo-Ntem sme mali susedku, ktorá je tiež matkou. Ja mám trojročnú dcéru a ona má 5-ročného syna. Práve z touto ženou som často rozprával o rodičovských stratégiách a porovnával rozdiely medzi našimi dvomi kultúrami. Rozprávam sa so susedkou pred jej domom, zatiaľ čo ona rytmicky tlčie uvarený maniok v drevenej nádobe na príjemne chutiacu masu. Na zemi vedľa nej leží Ntumu mačeta s dlhou rúčkou. Tento detail je dôležitý v tomto príbehu. Moja manželka je práve v inej dedine, kde navštevuje priateľov a moja dcéra sa prechádza po dedine, na svojej poobedňajšej prechádzke chodí od jedného ohniska k druhému a ochutnáva trošku z toho, čo bude mať každý na večeru. Je to dieťa v nebi švédskych stolov, s 20 pármi rodičov a s množstvom detí jej veku a súrodencov. Významný pre túto prezentáciu o rodičovských praktikách je kultúrny jav zriedkavý vo svete. Ntumu sa rozhodli nazývať sa podľa svojich deti, na rozdiel od kultúr, kde ľudia zdedia meno po otcovi, alebo matke. Keď bola dieťa, naša susedka mala svoje vlastné meno, ale teraz, keď je matkou, volá sa Mama Guebe - matka Guebeho. Podobne, pretože aj ja som rodič, nikto ma nevolá Joseph. Som Papa Anisa, nazvaný podľa mojej dcéry Anisy. Obaja - moja suseda aj ja sme definovaní našimi deťmi. Naša identita v spoločnosti Ntumu je odvodená od nášho potomstva, nie od našich rodičov. V pralese neexistujú priezviská. V diaľke vidím chlapca, približne rovnakého veku ako jej syn - Guebe, ktorí prichádza po cestičke. Ešte nikdy som tohoto chlapca nevidel, musel prísť z nejakej inej dediny, spojenej s tou našou spleťou cestičiek v pralese. Chlapec vedie hračkárske nákladné auto. Jediný spôsob ako ho popísať - je to vysoko funkčná hračka vyrobená zo stredu kmeňa bambusu, ktorý pripomína mäkké drevo a niekoľkých pásov gumy odrezaných z bicyklovej duše. Vysoká funkčnosť hračkárskeho auta je práve pointou tohoto rozprávania. Malo okná, kapotu a dvere, ktoré sa otvárali a zatvárali, nárazníky aj blatníky a vynaliezavý závesný systém, ktorý umožňoval kolesám prejsť cez vyvýšeniny bez toho, aby sa zdvihol podvozok. Samotné auto bolo veľké asi ako dĺžka dvoch rúk, ale malo volant normálnej veľkosti, ktorý bol namontovaný v takej výške, aby mohol chlapec za ním kráčať a šoférovať ho. Otáčanie volantom naozaj otáčalo kolesá. Takéto po domácky vyrobené modely vozidiel som videl na mnohých iných miestach Západnej Afriky, ale deti Ntumu ich robili najlepšie. Aj na diaľku dokážem povedať, že Guebe sa bude chcieť hrať s týmto autom, lebo teraz sa hrá v hline neďaleko a snaží sa vylákať mravca z mraveniska so steblom trávy. Čo sa stane?“ Pýtam sa Mama Guebe. Čo tým myslíš, čo sa stane?“ odpovedá bez toho, aby prerušila svoju prácu - drvenie manioku so svojou dlhou palicou. Vidíš toho chlapca prichádzať po chodníčku, nie je z tejto dediny, alebo áno?“ Pýtam sa. Zdvihne oči od rytmickej roboty: zdvihne, bum, zdvihne, bum, zdvihne, bum. Nie, je z rodu Esamengon“ hovorí, keď spozná 5-ročného mon - najmladšiu vekovú kategóriu pre mužov. Budú problémy“ hovorím, „Vidíš to hračkárske auto, ktoré tlačí?“ Ty vidíš problémy?“ opýta sa kľudne, vyjde na cestičku a snaží sa vidieť to, čo vidím ja. Áno“ odpoviem „Skôr či neskôr tadiaľto ten chlapec prejde a tvoj syn sa určite bude chcieť s tým autom hrať“
„S tým hračkárskym autom?“ spýta sa a vráti sa ku svojej práci.
Presne tak“ odpoviem. A aký problém vidíš?“ spýta sa. Vykreslím možný scenár konfliktu a snažím sa zistiť aké riešenie ponúkne matka. Čo keď ten Esamengon mon nedovolí tvojmu synovi hrať sa s tým nákladným autom?“ spýtam sa. Nedovolí, to auto je jeho“ poznamená. Nebude sa s ním tvoj syn chcieť hrať?“ opýtam sa Áno,“ odpovie „bude“ Čo sa stane?“ zopakujem „Budú sa o tú hračku hádať?“ Nebudú sa hádať, nič zlé sa nestane“ uisťuje ma „Prečo sa na to pýtaš?“ Tam odkiaľ prichádzam,“ vysvetľujem „sa deti niekedy naťahujú o hračky, hlavne také žiadúce hračky ako toto nákladné auto. Keď sa hádajú, musia rodičia zasahovať.“ Čo robia rodičia v tvojej dedine v takejto situácii?“ opýta sa. Uvedomím si, že bez ohľadu na to odkiaľ prichádzame: národa, mesta, mestečka, alebo osady, je to stále dedina. Dedina nie je vyjadrením veľkosti ale vyjadrením komplexu systémov interakcie a vzájomnej pomoci. Tá istá úroveň sociálnej previazanosti sa nachádza vo všetkých veľkostiach. Prikážeme im aby sa podelili“ poviem „Je iba jedna hračka a tak sa o ňu musia podeliť“ Prestane robiť a pozerá sa na mňa či žartujem. Potom povie, že nerozumie moje použitie tohoto slova. Môžeš sa podeliť o banán, alebo maniok“ vysvetľuje a ukazuje na mačetu, ležiacu pri jej nohách „ tým že ich presekneš na polovicu. Ale nemôžeš sa podeliť o hračku. Nákladné auto už nebude také zaujímavé keď ho rozdelíš, bez ohľadu na to ako rovnomerne napoly mačetou. Polovica nákladného auta už nie je nákladným autom.“ Pokúšam sa jej vysvetliť čo tento výraz reprezentuje v Angličtine. Vyzerá to tak, že v jej reči neexistuje slovo, pre takýto druh delenia sa. Delenie sa je Ntumu slovo, ktoré znamená iba rovnomerné rozdelenie jedla. Na chvíľu sa zamyslím, ako by som jej sprostredkoval tento základný výchovný koncept. Nie, my si delíme prístup.“ Pokúšam sa jej vysvetliť čo tým myslím „Povieme deťom že sa musia striedať pri hračke“ Teraz už úplne odložila prípravu jedla, aby sa sústredila na to, čo sa snažím popísať. Dám jej niekoľko príkladov, ale striedanie sa je pre ňu ťažko pochopiteľný koncept. Aby sa uistila, že správne rozumie tomuto konceptu delenia sa o prístup k hračke a striedania sa, prerozpráva mi naspäť moju myšlienku. Či som to správne pochopila,“ hovorí „dve deti sa hádajú o hračku a ty povieš jednému dieťaťu - tomu, ktoré v skutočnosti vlastní to nákladné auto, že sa musí dočasne vzdať vlastníctva svojej hračky tomu druhému dieťaťu. Potom sa od neho vyžaduje, aby stál vedľa a pozeral sa, ako to druhé dieťa používa tú hračku a čakal, kým príde na neho rad aby sa hral so svojou vlastnou hračkou? Toto si sa snažil povedať?“ Vlastne áno, to je to, čo popisujem“ poviem váhavo. A potom, po nejakej dobe sa role vymenia, druhé dieťa teraz pozoruje to prvé dieťa, ako sa zabáva s tou hračkou a čaká, kedy bude zas na rade?“ pýta sa. „Tak si to hovoril?“ Presne tak,“ poviem váhavo. A takáto rodičovská rada funguje?“ opýta sa. „A keď sa im to takto prikáže, deti v tvojej dedine sa naozaj delia o hračky takýmto spôsobom?“ Vlastne nie,“ priznám „nie vždy... vlastne aby som pravdu povedal, skoro nikdy to nefunguje. Aj tak sa hádajú, lebo... tomu druhému dieťaťu to trvá príliš dlho.“ Prečo dáva rodič takéto rady?“ opýta sa „keď dopredu vie, že to nefunguje? Delia sa rodičia o to, čo vlastnia ako príklad svojim deťom? Striedajú sa dospelí pri používaní, napríklad, jedného auta, ktoré vlastnia? Vozí sa jeden rodič v aute, zatiaľ čo ostatní čakajú, kým príde rad aj na nich?“ Nie to sa nikdy nedeje“ pripustím. Tak potom ako to môže byť účinná výchova. Čo sa stane, keď vidia deti neférovosť tohoto pokrytectva a odmietnu sa striedať? Musia rodičia zas zasahovať?“ pýta sa. Áno, prikážeme deťom správať sa slušne a keď sa tak nesprávajú, vyhrážame sa, že keď sa nedokážu pekne o hračku podeliť, potom ju nebude mať nikto.“ Ešte skôr ako vypustím tieto slová z úst, uvedomím si, aká bizarná a pomýlená je táto výchovná technika. Ale musím po pravde dopovedať moju odpoveď. Ospravedlňujúco dodám „Ak pokračujú v hádaní sa, zoberieme hračku obidvom ako trest.“ Mama Guebe na mňa neveriacky pozerá a vidí, že nežartujem.
„V týchto slovách nie je múdrosť“ hovorí, opatrne vyberá slová „to je šialenstvo.“
Nebránim sa. Ako môžete učiť to, čo viete že nie je pravda?“ pýta sa. „Kde sa rodičia učia takéto veci?“ Od svojich rodičov“, odpoviem. Avšak situácia, ktorá spustila náš rozhovor sa stále odvíjala. Esamengon mon - malý chlapec s tým neuveriteľne lákavým autom, sa stále približuje smerom k nám. Guebe už zbadal chlapca a prestali ho zaujímať mravce. Nech to je akokoľvek v mojej dedine“ pokračujem „tu vo vašej je ešte stále možný konflikt. Hovoríš, že tvoj syn sa bude chcieť hrať s tým nákladným autom a Esamengon mon mu to nedovolí, ako výchovne usmerníš svoje dieťa keď ten chlapec príde?“ Žiadne výchovne usmernenie nie je nutné“ povie a vráti sa naspäť k drveniu. „Deti vedia čo robiť.“ (Keď som rozprával tento príbeh v minulosti, často som v tomto bode rozprávanie prerušil, a spýtal som sa obecenstva, aby skúsili uhádnuť, čo sa stane. Ich odpovede vyjadrovali rôzne možné pokračovania na základe ich skúseností s výchovou. Avšak, veľmi málo ľudí správne uhádlo, pretože to, čo sa v skutočnosti stalo je tak nečakané, že keď to počuli, ich prvá reakcia je často neuverenie, lebo deti, aspoň tie ich, by sa takto nesprávali. Zastavte sa na chvíľu, pred tým ako budete pokračovať v čítaní a zamyslite sa nad svojimi vlastnými tipmi, potom pokračujte v čítaní príbehu.)

Mbolo, zdravím ťa,“ povedal chlapec s hračkárskym autom. Ambolo, wana mon ayong dje, tiež ťa zdravím, ty si dieťa ktorého rodu?“ pýta sa Guebe sediac na zemi. Mana mon Esamengon, Som dieťa rodu Esamengon“ odpovedá chlapec s autom. Mana mon Eba, ja som dieťa rodu Eba“ hovorí Guebe a identifikuje sa. Biawa avuzo´o, ty a ja sme spolu jedli antilopu“ povedia skoro naraz, pripomenúc si, že predkovia ich rodov sa raz stretli, presne tak ako títo dvaja 5-roční chlapci, na cestičke v pralese. Zisťujúc, že nemajú medzi sebou spájajúcu väzbu, ich predkovia ulovili zo - antilopu dohody. Potom spolu uvarili a zjedli zo, čím uzavreli dohodu, ktorá obidvom stranám zaručila mier a bratstvo pre všetky nadchádzajúce generácie a pre všetko potomstvo, ktoré nesie meno ich rodu. Toto slovné pripomenutie medzi chlapcami je bežný privítací rituál medzi jedincami, ktorí sa ešte nikdy nestretli. Teraz, keď už si vymenili privítanie, Esamengon mon priviedol svoje nákladné auto ku dieťaťu, sediacemu vedľa zabudnutého mraveniska. Bez slova povzbudenia zo strany rodiča sa dieťa s hračkou posadí na zem pred dieťa bez hračky. Bez požiadania, Esamengon mon rozloží svoje dielo až do najmenšej súčiastky a rozloží ich na zem pred Guebeho. Spolu prezerajú rozložené kúsky dreva a pásy gumy a vysvetľujú si, čo nie je jasné na fungovaní a spolupôsobení jednotlivých častí. Znova bez rodičovského zásahu sa obidvaja postavia a pripravujú sa ísť do pralesa aby nazbierali potrebný materiál. Guebe zdvihne mačetu, ostrú ako britva, ktorá leží pri jeho matke a mieri k pralesu. Ani jeden chlapec si nežiada povolenie rodiča, a matka im neposkytne ani len prikývnutie na znak súhlasu. Nenapomenie deti, aby boli opatrné, ani im nezakáže používať mačetu, mysliac si, že je príliš nebezpečná pre 5-ročné deti. Ako ma Mama Guebe informovala v predošlých rozhovoroch o bezpečnosti a výchove, čepeľ samotná je najlepší učiteľ. V kmeni Ntumu sa bezpečnosť neučí varovaním, bezpečnosť sa učí pozorovaním. Rodičia sú opatrní a deti vidia, že s mačetami sa narába ako s nástrojom, nie ako s hračkou alebo zbraňou. A deti sa učia to isté. A preto tu fungujú prirodzené následky vo väčšine vecí a tým sa verbálne varovanie stáva zbytočným. Matka príroda je tým hlavným rodičom a v procese prirodzeného rodičovstva nedáva dopredu varovania o veciach ako ostrosť, gravitácia, termodynamika a hustota. Ako Mama Guebe vysvetlila, ak dieťa nie je s čepeľou opatrné, poreže sa, aká rodičovská rada môže byť efektívnejšia ako spomienka na spôsobenú si bolesť z nepozornosti?
Dvaja chlapci odchádzajú nesúc mačetu, ktorá je skoro tak dlhá ako sú oni vysokí. Čoskoro počuť rúbanie a vysoký kmeň bambusu padá k zemi. Rúbanie pokračuje.
Za niekoľko minút sú chlapci naspäť s náručím plným bambusov a všetkými prstami. Guebe položí mačetu presne tam, odkiaľ ju zobral. Matka si nevyžaduje žiadne rituálne uznanie povolenia ukryté v požadovaní používania „prosím“ a „ďakujem“, to čo spravil nevyžaduje chválu, alebo vďačnosť, alebo pozitívne povzbudenie. Mama Guebe situáciu nekomentovala, pretože to, čo Guebe urobil je tak normálne, že reakcia nie je potrebná. Ako pozorujem, chlapci usilovne vyrábajú napodobeninu každej súčiastky. Toto ochotné zdieľanie technológie je výsledkom Ntumu výchovy. Naučiť sa vyrábať auto je tiež oveľa zábavnejšie, ako sa s ním len hrať. Mama Guebe vysvetľuje, že kultúrne je ten čo vie zodpovedný za to, aby naučil toho, ktorý nevie. Čoskoro majú obidve deti svoje vlastné auto. Ntumuovia sa nemusia deliť o prístup, pretože sa podelia o technológiu. Mama Guebe práve dotĺkla maniok. Začína ho šúľať do tvaru, pripomínajúceho hada a balí ho do lesklých zelených listov. Vyrába amang mbong. Pozorujeme, ako sa chlapci veselo hrajú. Dve nákladné autá sú určite zábavnejšie ako striedať sa o jedno.
Vieš čo sa stane teraz?“ opýta sa ma. Nie, nemám predstavu.“ Odpoviem Dvaja mon“ vysvetľuje „sa niekoľko týždňov budú hrať so svojimi hračkáskymi autami až kým nestretnú tretie dieťa, napríklad monomo´o, duhú vekovú kategóriu, ktorý pridal do svojho auta nejaké zlepšenie, ktoré oni ešte nevideli. A tak si znova chlapci sadnú na zem a všetky nákladné autá budú rozobrané a jednotlivé časti preštudované.“ Vysvetľuje, že tento proces sa v rôznych podobách opakuje počas celého života, v každej vekovej kategórii- od mon, cez monomo´o a mo´o až po nyamboro, keď sa z chlapcov stanú starci. Ako sa ich zručnosti a pochopenie rozvíja, naďalej učia jeden druhého. Celý život sú v procese učenia, lebo učiť niekoho iného, čo vieme my sami, je najlepší spôsob ako zlepšovať svoje vlastné porozumenie. Každý je žiakom aj učiteľom, nie postupne ale zároveň v každom veku. Tak ako mačeta sa v jazyku Ntumu nevolá ostrá, ale ostrejšia ako predtým, tak isto neexistuje ukončenie procesu učenia. Mama Guebe ďalej vysvetľuje, že všetko vzdelanie sa u Ntumu vníma ako učenie, v ktorom sa očakáva, že učeň prekoná pochopenie učiteľa. Ak sa toto neudeje, neexistuje dôkaz spoločenského napredovania. Preto, ako som zistil, sú opatrní pri výbere učňov. Je nezmyselné pokúšať sa učiť žiaka, ktorý nie je pripravený učiť sa. V pralese neexistuje priemerné vzdelanie. V týchto slovách je múdrosť“ odpovedal som. Teraz obaľuje motúz okolo manioku zavinutého do listu, až kým sa z neho nestane tvrdá palica s priemerom palca a tak dlhá ako predlaktie. Zaviazané maniokové palice sa na niekoľko mesiacov umiestnia pod skalu v potoku, až kým sa pasta nepremení na priesvitnú ale pevnú želatínu. Toto je medzi mbong vysoko cenená Ntumu delikatesa vďaka náročnosti prípravy. Mama Guebe často používala toto tradičné jedlo ako metaforu starostlivosti o dieťa. Dobré výsledky si vyžadujú vedomosti, zručnosť, snahu, dôslednosť a v prvom rade trpezlivosť, aby sme umožnili voľný priebeh prirodzenému procesu zrenia. Musia byť aktualizované potenciálne potreby a musí byť odhalené prirodzené, vrodené dobro. Maniok sa používa v tomto ohľade ako obľúbená metafora. Neošúpaný a nespracovaný obsahuje maniok v šupke koreňa toxický kyanid. Ntumu mačeta má špeciálny tvar aby efektívne oddelila hrubú, hnedú, potenciálne jedovatú šupu od bieleho jadra bohatého na škrob bez toho, aby ho kontaminovala. Toto sa podobá procesu rozvíjania tých správnych nástrojov na to, aby sa odhalilo vrodené dobro u ľudí. Vieš čo je múdrosť?“ opýta sa, upodozrievajúc, že v skutočnosti neviem čo to slovo znamená. Pokúšam sa spomenúť si ako som dospel k pochopeniu konceptu múdrosti. Bol to výsledok výchovy, ktorá mala tendenciu vysvetľovať veci a nie modelovať ich, štýl výchovy „nerob to čo robím ja, ale to, čo ti hovorím“. Pamätám sa, že múdrosť mi bola zo začiatku vysvetľovaná pomocou príbehov. Rodičia mi zvykli povedať dva kontrastné príbehy o dieťati - malom chlapcovi ako ja. Prvý príbeh popisoval, ako chlapec nasledoval rady svojich rodičov a všetko dopadlo dobre. „Vidíš, ten chlapec bol múdry“, zvykli povedať. Druhý príbeh vždy hovoril o skutkoch toho istého chlapca, ktorý však nenasledoval ich rady a všetko dopadlo strašne. „Vidíš, ten chlapec bol pochabý a nerozumný“, uzavreli príbeh. Toto ma samozrejme naučilo viac o poslušnosti ako o múdrosti. Podľa mojej skúsenosti ľudia používajú toto slovo, ale málo z nich dokáže vysvetliť, čo znamená bez nejakého príbehu.
V súvislosti s používaním tohoto slova existujú aj určité kultúrne obmedzenia. V mojom kmeni sa ľudia o druhých môžu vyjadrovať ako o múdrych ale nie o sebe. Môžeme sa vyjadrovať o našich talentoch v oblasti umenia, hudby a máme kultúrne povolenie predstaviť sa týmito talentami. Avšak osoba z môjho kmeňa nemôže vystrieť k niekomu ruku na pozdrav a povedať „ Ahoj, volám sa Joseph a som múdry, teší ma. To by vyznelo buď veľmi nafúkane, alebo ironicky. Avšak v kmeni Ntumu by takéto predstavenie nemalo takýto význam, bolo by to jednoducho vyjadrenie faktov. V jazyku Ntumu nie je obsah potlačený formou a múdrosť je lepšie sprevádzaná pokorou ako falošnou skromnosťou. Medzi Ntumu je múdrosť zvolená ako cieľ, ktorý vyžaduje zručnosť, naučenú od iných, tak ako umenie alebo hudba. Samozrejme, Ntumu starec by o sebe povedal že je „ten čo používa múdrosť“ namiesto toho aby sa prehlásil za múdreho. Podstata múdrosti je v jej používaní. Tak ako mačeta, múdrosť je nástroj, a ak sa deti nenaučia ju používať správne, vyrastú a budú ju zneužívať. V rukách toho, kto nedostal dobrú výchovu sa akýkoľvek nástroj stáva zbraňou.
Zabudol si odpovedať na otázku?“ spýta sa Mama Guebe so smiechom. Nie, rozmýšľal som nad tým, čo viem o múdrosti.“ Odpovedal som „Nie som si istý, že viem, čo to znamená. Od koho sa môžem dozvedieť odpoveď na takúto otázku?“ Opýtaj sa najmladšej osoby, ktorá ti bude schopná odpovedať a najstaršej, obidvaja ťa niečo naučia.“ Navrhla. Znie to ako dobrý nápad a vnímam to ako úlohu vo svojom vzdelávaní. Ale ako výsledok príkladu, ktorí mi poskytli moji rodičia a ktorý vo mne zanechal potrebu okamžitého uspokojenia a ich často opakovaného hesla „carpe diem“, ktorý vo mne zanechal potrebu využiť akúkoľvek príležitosť, obrátil som sa k jej 5-ročnému synovi, ktorý sa prechádza so svojím novým autom po prašnom chodníku. Guebe, čo je to múdrosť“ zakričím naňho Ešte neviem“ odpovie Guebe bez zaváhania a keďže nemá viac čo dodať, vráti sa naspäť ku svojej prvej lekcii jazdenia. Najbližších niekoľko dní som strávil pýtaním sa iných detí tú istú otázku, a nakoniec so našiel 10-ročného monomo´o, ktorý má odpoveď. Múdrosť je vhodné použitie vedomostí.“ Odpovie „To vie každý“. Táto odpoveď mi prišla zradne jednoduchá, ale čím viac o nej rozmýšľam, tým hlbšia mi jeho odpoveď pripadá. Dosiahnutie druhej časti úlohy bolo náročnejšie. Niekoľko týždňov som nenašiel starca, ktorý by bol ochotný nájsť si čas a porozprávať sa so mnou o múdrosti. Každý ma poslal k niekomu inému, ktorý bol popisovaný ako učenejší, než on sám. Nakoniec sa vytvoril uzatvorený kruh - posledný ma odporučil ísť k tomu prvému. Prestal som sa pýtať. Nakoniec, jedného dňa, zatiaľ čo Anisa a ja si pochutnávame na amang mbong paličkách, ktoré Mama Guebe priniesla spod skaly v potoku, pristaví sa Papa Atanga pri jej chatrči. Mbolo“ pozdraví ma. Ambolo“, odpoviem, a postavím sa na znak úcty. Počul som, že si sa vypytoval všetkých nyamboro starcov a žiadal si ich, nech ťa naučia niečo o múdrosti. Zvolili ma, aby som zistil, aký si žiak.“ Papa Atanga nie je nyamboro ina vďaka svojmu veku, tiež je nositeľom hodnotného pomenovania nkukuma - je vysoko vážený pre svoju múdrosť. Som dieťa, ktoré sa chce učiť,“ odpovedal som s úsmevom. Je to bežná Ntumu odpoveď používaná v prítomnosti starešinu. Toto rozosmeje Papa Atangu lebo si všimol, že som zámerne zamenil výšku tónu na niekoľkých slabikách, meniac tým význam na: „som križovatka, ktorá sa varí učiť“ Čo je múdrosť?“ pýta sa ma Papa Atanga priamo. Ešte neviem“ odpovedal som, použijúc Guebeho odpoveď. To je nepravdivá odpoveď“, poznamenal sucho, „a ty to vieš. Vari nie si mo´o? Nežil si dosť rokov na to aby si sa zaňho považoval? Ak zotrváš v tejto falošnej skromnosti, nebudeme sa mať o čom rozprávať na túto tému. Povedz mi čo vieš, aby som vedel akým študentom budeš ak sa rozhodneme pozvať ťa do učenia.“ Múdrosť je vhodné použitie vedomostí“ ponúkol som ako odpoveď a potom mu poviem o všetkom ostatnom, čo som pochytil od svojich rodičov a rovesníkov. Povedal, že je to začiatok, ale poznamená, že som bol veľmi zabrzdený vo vzdelaní, lebo som nebol vzdelávaný mojimi starými rodičmi a ich generáciou. Rodičia a rovesníci nie sú najlepšia generácia na hľadanie múdrosti. Pozorne počúva moje rozprávanie o tom, čo viem, alebo aspoň o čom si myslím že viem, a na konci ma informuje, že staršinovia kmeňa možno budú ochotní zobrať ma do učenia minkana, prísloví dažďového pralesa. Tiež ma oboznámil s faktom, že ostatní nyamboro nemajú veľa viery v môj úspech, lebo pochádzam z kmeňa ľudí, ktorí opakovane preukázali, že ešte nepochopili hĺbku svojej povrchnosti. Je toho veľa čo sa treba odučiť. Z popisu, ktorí nasleduje som pochopil, že toto učenie je forma výchovy, rodičovstva, o ktorej som si ani neveril, že je možná. Nie je to individuálna výchova rodičov, ale kolektívne rodičovstvo celej dediny. Dostanem to, čo dostane každý Ntumu - najlepšie možné vzdelanie. Je to učenie vo forme riadeného pozorovania rodičovstva, ktoré objasňuje podstatu a účel modelovania. Toto je veľmi cenné v mojom antropologickom bádaní, ale je to ešte cennejšie pre môj osobný rast. Dostal som šancu dostať rodičovskú výchovu, alebo lepšie povedané starorodičovskú výchovu celou generáciou staršinov. Teraz máme miesto, kde môžeme začať“ poznamená Papa Atanga „je oveľa zložitejšie dosiahnuť pocit primeranosti, ako získať vedomosti o tom, ako veci fungujú. Primeranosť vyžaduje pozerať sa cez oči všetkých, okolo vás a byť schopný vidieť to, čo vidia oni bez toho aby ste oslepili svoj vlastný zrak.“ Papa Atanga vysvetľuje, že ľudia vidia svet odlišne a preto majú iné názory. Je dôležité mať názor na to, čo vidíme ale musíme byť rovnako informovaní o názoroch iných ľudí ako o tom vlastnom. Pýta sa „Ako ináč môžu byť ľudia zjednotení a stále odlišní?“ V odpovedi na svoju vlastnú otázku tvrdí, že nájdenie spoločného zmyslu pre primeranosť je dôležité. Ak dvaja ľudia“ hovorí Papa Atanga „bez ohľadu na to, akí odlišní sa zdajú byť, sa dokážu zhodnúť na tom, čo je primerané, stal sa z nich jeden národ, jeden kmeň.“ Jedným z výsledkov akéhokoľvek rodičovstva je identita. Papa Atanga hovorí, že kolektívna identita nemusí byť založená na predpokladaných a krehkých atribútoch ako rasa, pohlavie, národnosť alebo kultúra. Tvrdí, že pravá sociálna súdržnosť je založená na zdielanom vnímaní primeranosti. Toto je to kúzelné lepidlo, ktoré drží spoločnosť pokope. Bez formalít či iniciácie, učenie sa začalo. Časom odhalí výchova nyamboro veľa zaujímavých výhľadov, ale táto prvá lekcia na tému primeranosti je asi najrelevantnejšia v diskusii o prirodzenom rodičovstve. Prirodzené rodičovstvo nie je pohľad jedného páru očí a každý človek to bude vnímať a popisovať odlišne. Avšak Ntumuovia vnímajú rodičovstvo v kultúre, v ktorej sa rozhodneme žiť a rodičovstvo v prírodnom svete komplementárne. Tento holistický pohľad presahuje spôsob rodičovstva, ktorý sa odohráva iba za múrmi našej konkrétnej chatrče. Je to kombinácia výchovy získanej v osade a výchovy, ktoré sa deje zatiaľ čo sami kráčate cestičkou cez prales. Keď zarátate vplyvy videného aj nevideného, každý z nás prichádza do styku s mnohými rodičmi. Papa Atanga hovorí, že nyamboro si všimli, že kladiem veľký dôraz na získavanie vedomostí, hlavne pre seba a majú podozrenie, že na konci pralesa je viac takých ako som ja. Povedal mi, že získavanie vedomostí je prirodzený dôsledok života, a preto byť hrdý na svoje vedomosti je zvláštny jav. Každé zviera sa učí až kým neumrie, aj letmý pohľad na prírodu odhalí, že ak niečo žije, stále sa učí. Múdrosť na druhej strane, je možná medzi ľuďmi, lebo oni hodnotia skúsenosti svojich predkov a predvídajú skúsenosti svojich nasledovníkov. Týmto spôsobom môžu vhodne používať svoje vedomosti. Od Papa Atanga som sa naučil, že individuálne vedomosti môžu byť vlastnené bez účasti ostatných, ale múdrosť nie. Vo svojej podstate je múdrosť interaktívna a hrdosť sa viac hodí ku kolektívnym úspechom múdrosti. Títo členovia kmeňa sú vedomí toho, že cestičky sa rozširujú a stávajú sa z nich cesty, a keď ich človek nasleduje, raz ho vyvedú z pralesa a stanú sa mestskými ulicami, kde je všetko iné. Tam rodičia často učia a ukazujú svojim deťom, že cieľom života je moc, a vedomosti - najmä vedomosti neprístupné iným sa stávajú prostriedkom dosiahnutia tohoto cieľa. Vedomosti sú moc“, hovoria svojim deťom bez toho aby sa zamysleli nad tým, ako takýto postoj ovplyvňuje celú spoločnosť. Pozdĺž ulíc týchto miest žijú ľudia, ktorí hovoria viac o moci ako o múdrosti. Od detstva sú učení veriť, že moc, je schopnosť vnútiť svoju vôľu niekomu inému, avšak keď nevieme, čo je v živote dôležité, individuálna vôľa sa stáva individuálnym rozmarom. V skutočnosti sa potom moc stáva púhou schopnosťou znevýhodniť niekoho iného. V kmeni Ntumu toto nie je vnímané ako veľmi chvályhodné. Múdrosť je oveľa vzácnejší a trvácnejší cieľ. Keďže cieľom je múdrosť a nie poslušnosť, Ntumu deti nedostávajú výchovné inštrukcie a nie sú nútené poslúchať rodičovské požiadavky. Tieto znaky ich rodičovstva majú určité prekvapivé dôsledky. Vhodné správanie je vnímané ako výsledok pochopenia toho, čo je primerané. Keďže rodičia neprejavujú osobitú autoritu ale umožňujú, aby sa do výchovného procesu zapojila celá dedina, rebelantstvo, ktoré je sprievodným javom autoritárneho prístupu, je neprítomné. Následne alebo súčasne, deti nie sú ponižované, zneužívané, bité ani udierané. Zároveň však nie sú ani rozmaznávané. Sú privyknuté na ťažkosti. Zaujímavé je, že príkazy ako „Nie!“ alebo „Nerob to!“ počuť iba zriedka. Ak nejaká situácia vyžaduje slovnú nápravu, je to vo forme špecifickej inštrukcie a nie nejakej negácie bez inštrukcie. Subsequently or coincidently, children. Ďalší zaujímavý aspekt ich výchovy je ich rozhodnutie, že rodičia nie sú najvhodnejšie osoby na predávanie múdrosti deťom, lebo nie sú dostatočne starí aby tak urobili. Rodičia poskytujú praktické zručnosti a zručnosti prežitia. Múdrosť je doménou starých rodičov a následne staro rodičovstvo je cieľom života. Ako som uviedol, očakávania rodičov a starých rodičov sú predávané cez modelovanie, ale popri tomto príkladnom správaní sú aj prerozprávané tradície kmeňa Ntumu. Tieto minkana, krátke príslovia pralesa, sú zozbierané skúsenosti predošlých generácií, ktoré v sebe obsahujú kmeňové štandardy ich spoločenského zriadenia. Často predstavujú a definujú adekvátne správanie a sú nasledované potomstvom v kmeni bez ohľadu na ich vek. Toto je truhlicou ich rodičovských návodov, ktoré sú prezentované bez nátlaku a nepriamo cez úsmevy, metafory a prirovnania z prírody. Napríklad : „Nikdy nezahoď svoju palicu pred tým, ako ráno stretneš prvého pocestného na cestičke.“ Toto je jedno z viac ako 500 minkana, ktoré som zozbieral. Táto konkrétna analógia sa používa vo výchove, aby komunikovala výhody spolupráca. A doslovná úroveň významu pripomína ľuďom, že počas noci prichádza rosa a sadá si na dažďový prales, a rastliny popri cestičke medzi osadami oťažejú od rosy. Ráno, prvá osoba , ktorá kráča cestičkou, zoberie konár alebo palicu a otrasie rosu z rastlín pred sebou aby jej oblečenie nepremoklo. Toto treba robiť iba dovtedy, kým nestretne niekoho, kto prichádza z opačnej strany. Po tom ako prejdú okolo seba, palica už nie je potrebná, lebo ten druhý pocestný už vysušil rastliny pred ňou. Má to aj mnoho iných významových úrovní. Kmeň Ntumu nie je jediný národ, ktorý nám môže poskytnúť hlboké náhľady do výchovy. Kultúry všade na svete, vrátane tej našej, majú dôležité náhľady. Táto kultúrna diverzita je studnicou sveta. Na záver musím povedať, že nie som jediný, kto veľa získal pobytom v kmeni Ntumu. Moja 3-ročná dcéra má teraz 33 rokov, veľa precestovala a je z nej veľmi talentovaná archeologička s vlastnou mačetou a ešte všetkými prstami. Od Ntumu som sa naučil, že napriek všetkému čo som dosiahol nikdy nie som viac ako Papa Anisa. V dažďovom pralese neexistuje väčší kompliment.
Kľúčové slová: primeranosť, kultúra, staro rodičovstvo, vedomosti, výchova, rodičia, moc, dažďový prales, múdrosť, príslovia
Knihy od tohoto autora: A Leaf od Honey and Proverbs od the Rainforest, Bahá'í Publishing Trust, London, 1988. Guebe and the Toy Truck, the Adventures od Goli and Kadjam, George Ronald Publishers, Oxford, 1986.