Čo sa môžme naučiť o dojčení od mačky :)

v kategórií: Laktačné poradenstvo
prečítaní: 1344

Čo ma naučilo mača...


Do života sa mi priplietlo malé 3,5 týždňové mača. Bol studený október a ono sa motalo samo po garáži, druhým dňom pištiac od hladu, zimy a strachu za mamou... tá však neprichádzala a ono slablo... A tak som sa ho ujala. Ako poradkyňa som ho hneď bez problémov nakŕmila striekačkou po prste (vedelo iba cicať, nie piť z misky) a tíšila malíčkom, ktorý mi cmúľalo... a potom začal kolotoč starostlivosti, pri ktorom som veľa pochopila Predovšetkým, že pre všetky cicavce je satie v prvom rade slasť a až potom potrava, že cmúľanie
prsta je skvelá pomôcka tíšenia, že dojčenie je jednoduchšie ako kŕmiť fľašou (a lacnejšie !!! ) , že všetky mláďatá cicavcov sa potrebujú veľa túliť a tiež že žiarlivosť nie je len doména ľudí
1. Slasť satia na prvú - znalosť tíšenia cmúľaním prstu sa mi zišla ako skvelý tíšiaci prostriedok, najmä prvé dni, keď mača zúfalo pišťalo a volalo mamu. Ako inak by som ho utíšila neviem...
2. Slasť satia na druhú - cuckanie môjho prstu bolo vyše týždňa skvelým
uspávacím prostriedkom (ak bolo mača najedené, zvládlo cuckaním
schúlené v mojej náruči „odpadnúť“ niekedy aj za 30 sekúnd). A dodnes v noci, keď sa občas nečakane preberie, šmejdí s privretými očami okolo môjho brucha hľadajúc cicušku a saje naprázdno čím sa upokojí a zaspí (ešte stále spíme spolu ). Myslela som vtedy často na maminy, ktoré nechápu prečo sa im dieťa budí v noci a chce sa len na chvíľku pricucnúť – mne to zvlášť po tejto skúsenosti príde ako normálny vzorec správania cicavcov...
3. Slasť satia na tretiu – Aj po nakŕmení malo mača potrebu ešte dudkať naprázdno a tak sa upokojiť a zaspať. Aj neskôr, keď pri pití mliečka z fľaše mlieko tieklo rýchlo a podľa mňa bruško bolo plné, ale uspokojenie satím nie, si mača žiadalo cuckať prázdny cumeľ (alebo môj prst), kým sa upokojilo, „zasýtilo po každej stránke“ a prestalo zúfalo driapať po fľaši, tlačiac si ju k papuľke (čo odskákali moje dodriapané ruky ).
4. Slasť satia na štvrtú – zvláštnosť u mačiatok, o ktorej ste možno nevedeli – malé mačiatka pri saní mliečka od mamy-mačky inštinktívne prešľapujú prednými labkami z jednej n druhú po jej bruchu čím jej masírujú okolie bradavky a podporujú spúšťanie mlieka. Ajhľa mačky vedia, že masáž pomáha spúšťať mlieko. Tento „reflex/zvyk“ spojený v rannom detstve so satím, opakujú aj v neskoršom veku až v dospelosti pri ľubovoľnom pocite slasti, ak im je dobre, ak sa túlia a nechajú hladkať alebo ak sa dostanú ku látke, ktorá im pripomína kožúšok (a teda asi mamu –napr. mikrofáza). Vtedy pokojne pradú a začnú s prižmúrenými očami a sklopenými ušami dozadu prešľapovať prednými labkami z labky na labku a niekedy sa aj akože pricucnú a sajú naprázdno... a sú v siedmom nebi  Prežívanie pocitu slasti je v tomto prípade absolútne spojené so spomienkou na satie v detstve.
5. Zúbky – 3,5 týždňové mača má už všetky mliečne zúbky a pekne ostré. Opäť som myslela často na všetky mamičky, ktoré sa obávajú zúbkov svojich detí, že pri dojčení im nejako pohryzú bradavky – napriek ostrým zúbkom mi mača ani raz neublížilo pri saní môjho prstu, je to nezmysel, samotná technika satia to vylučuje... Samozrejme ak zúbky chcelo použiť pri klbčení, to je iná vec.
6. Kŕmenie z fľaše – nikdy som nekŕmila fľašou a ak hovorím maminám, že
je to oveľa náročnejšie ako dojčiť, bolo to skôr logicky. Teraz som si to odskúšala, čo to znamená v noci vstať, totálne sa prebrať, zohriať vodu,
merať množstvá (aj som občas rozospatá doplietla), ochladiť to kým drobča už piští, nakŕmiť, všetko poumývať a uložiť spať a ísť si ľahnúť – cca ¾ hodinový kolotoč... Neustále dokola chystať a zas umývať, v noci vstávať.... zlaaatééé dojčenie....
7. Baby vak – ako každé mláďatko aj toto milovalo dotyky a túlenie. Najlepšie a najdlhšie spalo, keď som ho mala položené na sebe (pripomína vám to niečo ??). Ale aj ja som potrebovala doma niečo urobiť, prípadne sa aspoň ísť najesť kým spí a tak som si spomenula na baby vaky a strčila si ho do vrecka na župane ako malého klokana – skvelá vec, odporúčam všetkým maminám (myslím baby vak, nie strčiť si dieťa do vrecka )
8. Žiarlivosť – okrem toho, že som si užila všetky strasti klasickej materskej od nevyspatia, cez sústavné riešenie či sme už jedli, cikali, umyli sa, spali...a ďalšie kolo kedy... (a kedy vlastne budem ja jesť a spať....??? a kedy mám popri tom behať do práce, robiť poradenstvo....etc ???), ktoré našťastie akútne trvali len 2 týždne, sme si užili doma aj klasické žiarlivostné scény našej staršej 1,5 ročnej mačičky Mijky. Keďže mám len jedného syna, tak toto som nikdy „na vlastnej koži“ nezažila a nemusela riešiť. Naša Mijka najprv nechápala prečo nesmie chodiť do izby, kde vždy smela a dokonca často aj spala so mnou v posteli (pár dní sme ich separovali z dôvodu možnej choroby mačiatka, aby nám nenakazilo Mijku) a bola zvedavá, čo to v tej izbe piští. Nechápala prečo sa tam stále zatváram a len občas vybieham a pobehujem po byte, aby som sa zas stratila v izbe. Neskôr sa dívala na to malé čudo ako Alenka v ríši divov (tie otázniky boli normálne vidieť v jej vyvalených očiach) rozmýšľajúc – „to mi doniesli na jedenie alebo na hranie ??? čo sa s tým má robiť ???“, všade ho prenasledovala a ovoniavala mu chvost. Ďalšia fáza bola, že jej to už celé liezlo riadne na nervy a prestala nás vítať, dokonca skoro vôbec nejedla a ak zbadala mača priľahla ho a začala dusiť na krku. Mača rástlo a páčili sa mu hračky, o ktoré ona už vyše roka ani nezavadila – v tom momente jej všetko bolo treba, vrátane domčeka, v ktorom nikdy nechcela spať – teraz sa doňho vtrepala.... Vravím si „tak toto musíme nejako riešiť“ a spomínala som narýchlo, čo sa v tejto situácii radí maminám. V prvom
rade dať pocit dôležitosti tomu staršiemu a potom mu umožniť všetky výhody toho malého. Takže domček sme dočasne presťahovali k nej (mača vďačne spalo naďalej so mnou v posteli) – samozrejme raz v ňom spala a už ju nezaujíma, malému Bobovi sme kúpili rovnakú myšku na hranie (hrala sa s ňou Mijka a on sa hral naďalej s jej myškou), kŕmila som nielen Boba mäskom do papuľky ale aj ju a to kapsičkami pre mačiatka (všetko zjedla ), dala som jej piť jeho mliečko (už rok inak nepije mlieko), pri príchode domov som sa najprv zvítala a vymojkala s ňou a až potom som šla pozrieť mača, dovolila som jej hrabať a sedieť v jeho záchodíku (myslím, že u mačiek je to nejaké potvrdzovanie dominancie) a chodiť voľne do spálne a sedávať na okne a pozorovať veveričky (ako to vždy robila).... a chvalabohu sa s tým nejako
zmierila, s mačaťom sa hráva a občas ho líže, už jej nevadí že sa hrá s jej hračkami, opäť nás víta a nechá sa hladiť.....
ešte nás čaká jeden level a to ak začne Bobo liezť na jej strom pri chladničke .... ale to ešte musí podrásť
Jarka