Brno 2005
Ako bolo v Brne 2. diel

v kategórií: Made in Brno
prečítaní: 1433

Druhý potomok


Aj druhého potomka som sa rozhodla porodiť opäť v Brne. Ešte sme sa rozhodovali medzi Obilným trhom a Bohunicami ale nakoniec sme zostali na osvedčenom mieste na Obilnom trhu. Opäť som začala čulú korešpondenciu s nemocnicou, kde sme dohadovali detaily, objednanie nadštandardnej popôrodnej izby, ceny a podobne. Tentokrát to bolo s vrchnou sestrou Marií Kameníkovou. Všetko bolo super naplánované ale aj tak to dopadlo úplne ináč: Chcela som ísť do pôrodnice tak 3 dni pred termínom, aby sme príliš nestresovali nášho prvorodeného, ktorý musel zvládnuť pobyt u babiek, a ani seba, lebo ísť až keď začnú kontrakcie som nechcela. Pri poslednej kontrole mi môj gynekológ povedal, že už som otvorená na 1 cm a on ,vediac o mojom úmysle ísť do Brna, by už s odchodom neváhal. Myslela som si že to nejako prejde a vydržím až do piatku prípadne soboty kedy plánoval odísť môj manžel ale všetko bolo inak. Keď prišiel manžel domov a čakali ho už zbalené všetky tašky, vedel že situácia je vážna a ideme hneď. Išli sme priamo do pôrodnice a k našim známym, ktorí boli pripravení nás ubytovať sme sa ani nedostali. Tam lekárka, pôvodom zo Slovenska, konštatovala že kontrakcie prichádzajú každých 10 min. a že tak o 3 hodinky sa to asi rozbehne. Iný lekár nám ale doporučoval ešte ísť domov, lebo obvykle sa v nemocnici v neznámom prostredí pôrod zastaví. Tak sme nakoniec známych išli pozrieť a sľúbili sme že keby sa niečo zmenilo prídeme zasa. Návštevu sme absolvovali v pohode ale bábätko si to rozmyslelo a kontrakcie vymizli. Išli sme teda spať, že ráno s uvidí. Ráno sme sa pekne naraňajkovali a potom to začalo byť vážnejšie bolesti boli každých 5 minút. Veľmi sme nečakali a šli do pôrodnice opäť. Už nás neposlali preč ale nechali si nás tam. Tentokrát sme boli v červenom pôrodnom boxe. Ani sme si nemohli vybrať, lebo v ten deň sa strašne veľa bábätiek rozhodlo prísť na svet. Milá pani sestrička sa nám prišla predstaviť a ponúkla nám kávu, čaj alebo minerálku. Ja som si dala preso s mliekom na posilnenie, manžel presso na ukľudnenie nervov. Zatiaľ som bolesti nemala nijak veľké tak som si poskakovala na lopte a tancovala po izbe. Na obed nás "naša" asistentka opäť prekvapila s otázkou či si nedám polievku a krupičnú kašu. To som odmietla aby mi neprišlo zle ako minule a prišli na radu vážnejšie veci. Spýtala sa nás ako si predstavujeme pôrod, či máme nejaké tu môžte prečítať.Nie že by sa mi niečo minule nepáčilo ale isté detaily sa dali vylepšiť, tak som to dala na papier aby som si aj ja sama ujasnila čo chcem a čo nie a ako veľmi. Asistentka sa potešila. Že máme konkrétnu predstavu a že jej máme dať 5 minút kým si ho preštuduje. Čo ma príjemne prekvapilo. O chvíľu nám prišla povedať že všetko je z jej strany akceptovateľné, že nám dá možnosť sa vždy rozhodnúť čo bude najlepšie keby sme niečo museli zmeniť. Ospravedlňovala sa že mi musí dať infúziou antibiotikum pre streptokokovú infekciu zistenú na konci tehotenstva a že kvôli mojej alergii na penicilín musím dostať také čo bude dlho tiecť do žily. Potom už nastal čas na aplikáciu Yalu ktorý som mala zo sebou. Aby sa to viac rozbehlo doporučila nám aby som si masírovala bradavky na prirodzené vylúčenie oxytocínu. Toho sa s radosťou chopil manžel, celý rád že môže konečne s niečím konkrétnym pomôcť. Potom to dostalo trochu iné grády. Asistentka skonštatovala že ide už do tuhého že už sa na ňu toľko neusmievam ale snažím sa predýchavať kontrakcie. Už som mala problémy vydržať pri meraní oziev bábätka po ležiačky, tak mi to merala v polohe ktorá mi najviac vyhovovala: zohnutá a opierajúca sa o pôrodný stôl. Dokonca ma tak aj vyšetrovala ako to postupuje a či môžeme prejsť na tlačenie keby som pocítila nutkanie. No, vyzeralo to určite dosť čudne ale ona sa tvárila že je to o.k. a úplne v pohode. Stihla mi ešte povedať že sa musím rozhodnúť dopredu či chcem alebo nie injekciu oxytocínu na som rýchlejšie odlúčenie placenty a predídeniu masívnejšieho krvácania. S tým som súhlasila kôli skúsenostiam z minulého pôrodu že som krvácala veľmi. Chcela si ísť ešte niečo pripraviť ale ani nestihla a už sme ju volali naspäť že ideme rodiť. Minule mi veľmi vyhovovala poloha v polosede na pôrodnej posteli. Ale opäť všetko je ináč: Skončila som na všetkých štyroch. Pomyslela som si že až tak alternatívne som si to nepredstavovala ale čo už. Bolo to úplne iné ako pri prvom bábätku. Strašne rýchle a oveľa bolestivejšie. Zrazu som úplne zabudla na môj pôrodný plán a pýtala som sa jej či by mi nepostláčala brucho aby to už bolo za mnou, či by ma nenastrihla aby to neurýchlila a podobne. Ona mi ďalej masírovala hrádzu a povzbudzovala ma že je to zbytočné, že to ide úplne fantasticky a bábätko sa za chvíľku narodí. A naozaj, ani nebol malý celkom celý vonku a už kričal do celého sveta že je tu. Potom som si ho už mohla dať na bruško počkať kým dopulzuje pupočná šnúra. Ukázalo sa že, nástrih naozaj nebol nutný a stehy boli iba 2. Popôrodné poranenia tu vždy zašíva lekár. Mala som šťastie opäť na ďalšiu lekárku slovenku. Medzitým naozaj ako som chcela prišla iba jedna lekárka pediatrička, ktorá bábätko otrela a zabalila, bábätká tu hneď neumývajú vraj je mázok dobrý pre ich pokožku. Až po hodinke tešenia sa a kojenia sa išiel malý Brunko spolu s pyšným tatinom sa merať a vážiť. Za pomoci sestričky a manžela som sa osprchovala a v čistej košeli som dostala zaslúženú večeru. Jediné čo sa nepodarilo bolo že nemali nadštandardnú izbu voľnú hneď, pretože termín pôrodu sa o pár dní posunul, ale až na druhý deň na obed. Takže ma previezli na " normálne" oddelenie šestonedelia. Mala som aspoň možnosť porovnávať. Srchy boli prerobené a pekné. Izba so štandartným nábytkom a boli sme tam 3. Aj tu bola k dispozícii digitálna váha na váženie bábätiek po kojení. Sestričky boli veľmi milé, ochotné vo dne v noci pomôcť s hocičím. Opäť aj toto bábo sa ukázalo ako riadny hladoš a musel dosť príkrm. Našťastie tu používajú materské mlieko a dokrmujú striekačkou. Vizita gynekológa tu prebieha tak že jeden lekár + sestrička sa po tichu každej mamičky spýtajú na očistky, problémy s kojením a podobne, žiadne ukazovanie vložiek a čakanie s roztiahnutými nohami na návštevy celého húfu lekárov sa tu nekonajú. Vizity sa konajú sa okolo 8-9 hod. takže nebudia vyčerpané mamičky so spiacimi bábätkami. Na druhý deň nás na obed presťahovali všetkých troch na nadštandardnú izbu a už sme si mohli užívať krásny pocit že je rodina konečne spolu.
Na štvrtý deň sme odchádzali domov ukázať to bábätko čo bolo v tom
veľkom maminom bruchu jeho staršiemu bratovi a naša už štvorčlenná
rodinka mohla byť kompletná. Ps: Aby to nevyznelo, že Brno sme si
vybrali opäť len kvôli lepšiemu vybaveniu a komfortu chcem vyzdvihnúť
príkladnú starostlivosť celého personálu nemocnice. Sestričky ochotné
poradiť zo všetkým, milé a láskavé pôrodné asistentky a lekári na vysokej odbornej úrovni. Každej mamičke všetci dávajú pocítiť že jej pôrod a jej bábätko je výnimočné a jedinečné nie je len „továreň na deti" kde je žena len ďalší kus. Za to všetko im patrí moja veľká vďaka.