Menštruácia
o zrode ženy

v kategórií: Články
prečítaní: 1817

Spomínate si na deň, keď ste prvýkrát dostali menštruáciu? Ak áno, aké ste mali pocity? Ako to prijali vaši najbližší?  

Ideálne by bolo, keby ste zažili prijatie, obdarovanie, ženami, úctu, radosť, malú slávnosť, keby to bol pre vás radostný deň zrodenia Novej ženy.

Realita je taká, že cca z 25 žien sa našli snáď 1-2 ženy, ktoré mali nejaký pozitívny zážitok. Ostatné zažili pocity hanby, trápnosti, špinavosti, chceli byť chlapcom, matky im len ukázali, kde sú v skrinke vložky, mnohé „to“ dostali počas pionierskeho tábora, takže im rôzne pomohli staršie dievčatá, niektoré si na ten deň vôbec nepamätajú, radšej ho vymazali z pamäte. Mnohým matky útrpne prípadne škodoradostne povedali: "Tak, a teraz ťa to bude čakať každý mesiac... Vitaj!"

A pritom menštruácia je pre ženy obrovský dar. Je to každomesačné čistenie, očistná kúra zadarmo. Vtedy sme citlivejšie, vnímavejšie, prichádzajú k nám rôzne podnety zvnútra, myšlienky. Bohužiaľ žijeme rýchlo, väčšinou si nemôžeme dovoliť byť pár dní do mesiaca tak trochu „mimo“ a vnímať svoje telo, svoje pocity. Musíme sa venovať práci, rodine, povinnostiam, atď. Lenže naše telo reaguje na potlačenie svojich potrieb bolesťou, nervozitou – tzv. premenštruačným syndrómom, silným krvácaním, rôznymi komplikáciami.

Ženy z prírodných národov chodili počas menštruácie mimo osadu, očisťovali sa, prijímali vízie, ktoré očakávala celá dedina. Vážili si ten čas, bol to pre ne dar, nebránili sa mu a možno preto nepoznali také menštruačné problémy, ako máme my.

A je tu i ďalšia stránka veci. Počas tohto obdobia sa ukazuje, nakoľko je žena vo svojom vnútri ženou. Dnes sú ženy tlačené do mužského spôsobu rozmýšľania, práce, neustáleho súťaženia, výkonu, aj športovania. To všetko je pre telo neprirodzený nátlak, ktorý sa niekde musí uvoľniť ... Ale čím som staršia, tým viac sa vraciam k sebe, vraciam sa k tancu, tvorivosti, radosti v ženskej skupine, k tomu, že každá žena má duchovno, vnútornú silu na dosah. Chlap sa musí vyštverať na vysoké hory, žene stačí počúvať svoje telo, svoje vnútro, intuíciu. Možno preto kedysi muži z cirkvi upaľovali „bosorky“. Báli sa ich vnútornej sily, ich načúvaniu intuície? Ktovie ...

Akú slávnosť spravíme, keď naše dcéry budú mať ten prvý deň?
Bude to o príjemných látkových vložkách.
Rituály sa nám vytratili zo života, ale kedysi doň patrili a chýbajú nám ako medzníky.
Pomôcť Vám môže byť drobná knižka Rozkvétající žena, autorky: Mary Dillonová, Shinan Barclayová. A určite si skúste zohnať úžasnú knihu Žena, telo a duše od Christiane Northrupovej, tá by mohla byť povinným čítaním pre ženy od puberty až do konca života.

Že načo sa tým zaoberať keď deň D už máme dávno za sebou? Sú to len výmysly nejakej sekty? Šamanské rituály? Nie je zaoberať sa touto témou ex-post "ujeté"?

Nemyslím si to, raz príde v živote človeka zlom, žeby 33 rokov?, keď prehodnotí svoje postoje k životu a okolitému svetu. Problémy ktoré si človek nevyrieši sa mu budú stavať do cesty ďalej kým nenájde odvahu sa s nimi konfrontovať a vyriešiť ich. Že sú to veci ktorým veria a uznávajú ich len ľudia alternatívneho zmýšľania vôbec nie je pravda. Tieto poznatky potvrdzuje a uznáva aj "klasická" psychológia.
Veriaci ľudia majú na to kňaza, neverci psychológa (o Amerike sa hovor, že je normálne, že každý človek má svojho "skřeta", psychológa ku ktorému môžu prísť a zdôveriť sa mu s problémami s ktorými potrebuje pomôcť ich vyriešiť, možno aj v klasickej freudovskej pohovke :), ktorý by ich mali viesť celým životom a na základe svojich poznatkov a skúseností im poradiť.

Na takéto úvahy ma inšpiroval článok Menštruačný rituál , celý si ho môžte prečítať na http://www.rodinka.sk/index.php?id=590730&no_cache=1&sword_list[]=ivaneck%C3%A1, je od autorky Jany Ivaneckej a s jej úvahami môžem len v plnom znení súhlasiť. Preto som si dovolila použiť celé pasáže z pôvodnej verzie.